Between The Bars

Nič podstatné.

Len ma zaujala/chytila táto pesnička

 Elliot Smith- Between The Bars 

 To je všetko.

-Nats

My First Time #Tag

1.Prvé slovo

-Musela som sa spýtať maminy a tá mi povedala, že si nepamätá, lebo ja som do dvoch rokov nerozprávala, jednoducho som nepovedala ani slovo. Mala som v obľube ukazovať, keď som niečo chcela :D Ale keď som začala rozprávať, tak už poriadne vety. Preto si nepamätá. Ale pamätám si, že som nevedela povedať slovo- špagety- bola som milovník špagiet- tak som hovorila "fabiky"

2.Prvá najlepšia kamarátka

-Jednoznačne Vanesa :) Spoznali sme sa v škôlke, doteraz sa bavíme, aj keď nie už tak intenzívne ako keď sme boli malé, ale občas ideme von a je nám naozaj fajn :)

3.Prvé zvieratko

-Keď som mala 4 roky, tak som si vyprosila malú zlatú rybičku :D Ani si už nepamätám ako sa volala, no pamätám sa, že sme ju museli poslať "na výlet" pretože som ju prejedla. 

4.Prvý strach

-Na toto si spomínam veľmi dobre! :D Neskutočne som sa bála tmy, tak keď som zaspávala, musela som mať zasvietenú malú červenú lampičku v tvare srdiečka, aby som zaspala. Trvalo to až do mojich, tuším, 12-rokov. Teraz už je všetko v poriadku :) :D

5.Prvá osoba ktorej si dnes napísala

-Sysa :)

6.Prvé auto

-Budem rada ak za dva roky spravím vodičák, nie to ešte že dostanem auto! :D 

7.Prvý telefón

-Bola som druháčka (8 rokov som mala) a dostala som takú tu typickú tehlovú Nokiu. :3

8.Prvé rande

-Bola som piatačka a pozvala som kamaráta R na film Hannah Montana. Asi by som to ako rande brať nemala vtedy som to tak ani nebrala, no on to zle pochopil ale bolo nám fajn. Čiže, moje prvé rande bolo s kamarátom v kine na filme Hannah Montana, čo v podstate zo začiatku ani rande nebolo. OK.

9.Prvá pusa

-Podľa amerických filmoch by som mala dostať prvú pusu na rande. Nie, ja som ju dostala v škole. Na katedre. Nepriznávam sa k tomu radšej. Ale Maťko bol super :)

10.Prvá láska

-Vyššie spomínaný Maťko. Do toho chlapca som sa zaľúbila keď som bola prváčka (bývali sme pri sebe a chodili do tej istej školy), potom som sa presťahovala a náhodou sme sa neskôr stretli v piatom ročníku (bývali sme ZASE pri sebe a chodili do tej istej triedy) a "chodili" (ak sa tomu v takom mladom veku dá povedať chodenie) sme spolu. Potom sme sa rozišli, lebo som sa presťahovala a nastúpila na gympel. A HÁDAJTE ČO! Stále sa spolu rozprávame. Sme kamaráti. A HÁDAJTE ČO! Na budúci rok nastúpi pravdepodobne na naše gymnázium a.k.a. pravdepodobne budeme spolu aj maturovať :3 Skvelé, no nie?!

11.Prvý blog

-www.more-than-this.blog.cz Ešte stále existuje. :)

Teenage Dirtbags 3.

Príjemné čítanie :)

Pondelky sú z celého týždňa najhoršie.

Po prepitom víkende vidíte množstvo známych- neznámych tvárí a poprípade ak nenávidíte svojich spolužiakov, čo je presne moja situácia, máte pred sebou veľmi ťažký deň. 

Na prvej hodine som skoro zaspala, vlastne, ani jeden z nás nemohol vydržať pozorne počúvať. Naozaj, nie je nič horšie ako učiteľka, ktorá zrejme prišla o mimiku a ešte k tomu keď nevie vysvetľovať učivo. Neskôr nasledoval  dvojhodinový seminár z psychológie, dvojhodinový seminár z angličtiny a posledná telesná.

Napokon nastala naša obľúbená časť dňa- obed. S Lolou vždy sedávame v štvrtom rade od dverí , hneď vedľa seba a máme skvelý výhľad na všetkých čo prichádzajú do jedálne, odchádzajú a berú si jedlo z okienok. Čím sme staršie, tým je menší výber, pretože  na našej škole sú starší od nás bohužiaľ len učitelia. 

Po sklamanom obede sme sa išli pozrieť na zastupovanie, či náhodou v utorok nebude jedna zo stríg chýbať. Ako som kráčala s Lolou ku korkovej tabuli s oznamami, vôbec som si nevšimla, že predo mnou niekto stojí, tak som do tej osoby celou silou narazila. Do ňho. Do jeho hrude. Áno, bol asi tak o hlavu vyšší. Nevedela som čo skôr, buď sa začať smiať ako o dušu, alebo sa milo ospravedlniť. 

„Ježiš, sorry.“  Jednoducho som zdvihla hlavu a usmiala sa.

„Sorry, sorry. Fakt som nechcel.“ Usmial sa aj on a potom odišiel.

 „Bol zlatý.“ Pošepkala mi Lola keď sme kráčali hore schodmi.

„Ja viem.“ A hneď bol svet krajší.

Vyškerená od ucha k uchu som išla ihneď za Sandrou, aby som sa jej zdôverila. Tá sedela na druhom poschodí na sedačke, popíjala kávu  a popritom prepisovala poznámky.

„Čo máš nové?“ Usmiala sa keď ma zbadala.

„Narazila som do pekného chalana, áno, ako z amerického filmu. Ja viem. A čo ty?“ Sadla som si vedľa nej na sedačke.

„Volala som s Marekom. Má na dnes so mnou plány. A som nasratá, lebo som asi posrala jednu písomku.  Ale čo už.“ Zatvárila sa unavene.

Unavene zo školy. Všetci toho už máme dosť. Len čakáme pokiaľ budeme mať za sebou maturity, dostaneme maturitné vysvedčenie a nikdy sa sem nebudeme musieť vrátiť.

Poslednú hodinu sme mali telesnú. Hodina, kedy vaša ranná snaha o aký-taký účes môže ísť do čerta.  Neviem prečo my, štvrtáci ešte musíme mávať tento únavný predmet. Asi aby sme mali aj trochu pohybu počas toľkého učenia. Aj keď my si ten pohyb kompenzujeme trošku inak...

Každopádne Lola v kuse držala v ruke mobil a esemeskovala.

„Tajný ctiteľ sa prebudil?“ Uškerila som sa, keď sme sedeli v šatni a obliekali sa do teplákov.

„Nový ctiteľ sa prebudil.“ Úsmev mi opätovala.

„Ukáž fotku.“ Naklonila som sa ku nej. „Je naozaj pekný, schvaľujem.“

S Lolou sme išli spolu domov, pretože bývame celkom blízko pri sebe. Po ceste sme sa zastavili v kaviarni a zobrali si so sebou horúcu čokoládu, aby sme si nejako zahriali ruky, lebo vonku mrzne. A samozrejme, my blondínky sme si zabudli rukavice.

„Povedz mi niečo o tom chalanovi, čo si mi ho na teline ukazovala.“ Začala som výsluch a odpila som si zo sladkého nápoja.

„Lukáš. Plavec, vysoký, hnedé vlasy, veľké zelené oči, zoznámili sme sa v Aquaparku a náhodou bol z toho istého mesta ako my, tak sme sa zarozprávali. Je úžasný a nádherne sa bozkáva.“ Maximálne sa rozplývala.

„Počkaj, počkaj. Vy už ste sa bozkávali? Ja že si ho len teraz spoznala.“ Prekvapene som sa zatvárila.

„No hej, už ho poznám asi týždeň a predsa, vtedy v Aquaparku sme sa museli nejako rozlúčiť.“

„A kam chodí na školu?“ Pokračovala som.

„Chodí na bilingválne gymnázium a maturuje, tak ako my. A narodil sa tu, teraz je na intráku.“

„Už ste sa spolu aj vyspali?“ Uškerila som sa.

„Cez víkend príde ku mne.“ Takú natešenú som ju videla naposledy, keď sa vrátila z dovolenky, kde spoznala Paťa.

Prišla som domov, spravila si jesť, porobila veci do školy a mala voľno.

Nina poslednou dobou vôbec nebýva doma a vracia sa až neskoro v noci, ak teda nespí u kamarátok. Všetko je v poriadku, keď je mamina preč. Ja jej dovolím behať po vonku, verím jej. Aj keď sa občas bojím, predsa len, je to moja mladšia sestra.

Mamina sa vracia späť v utorok- zajtra. Preto som išla trochu upratať náš byt. Povysávala som a v tom prišla Nina.

„Neverím. Ešte nie je ani šesť hodín a ty si už doma.“ Pozrela som sa na hodinky a zasmiala.

„To že som tu neznamená, že my dve sa spolu musíme baviť.“ Drzá, plná nenávisti ako obyčajne. Aspoň mám istotu, že sa s ňou nič neporobilo.

Sadla som si na posteľ a zapla notebook. Otvorila som Facebook a našla si žiadosť o priateľstvo. Bol to ten chalan do ktorého som dnes narazila. Ešte sa mi nestalo, že by si ma nejaký chalan vyhľadal skôr ako ja jeho. Každopádne som mu to prijala. Teraz mám ja tú možnosť sa ho spýtať tú sprostú otázku- Prečo si si ma pridal? Za chvíľu mi zapípala správa.

„Ahoj.“ Bola od neho.

„Ahoj.“ Odpísala som.

„Asi sa čuduješ prečo som si ťa pridal.“

„Tak trošku.“

„Dnes som do teba narazil, alebo ty do mňa. To je jedno.“

„Viem, a?“ Nechápala som.

„Myslím, že som sa ti neospravedlnil dostatočne.“ To nemyslí vážne.

„Čo máš na mysli?“

„Čo takto keby sme išli spolu do kina, alebo tak?“ On to naozaj nemyslí vážne.

„Pozri, ja nie som dievča na randenie. Prepáč.“

„Tak aké si potom dievča?“ Tajne som dúfala, že sa ma to nespýta.

„Vážne to chceš vedieť?“ Pre istotu som sa spýtala a opäť tajne dúfala.

„Inak by som sa nepýtal.“

„Ja som taká na jednu noc.“

„Nedovolíš mi si spraviť vlastný názor?“

„Po čase zistíš, že nebude rozdielny od toho môjho.“

„Uvidíme.“

Ďalší deň  tej zasratej škole. Učíme sa ako šialený, len aby sme zmaturovali. Deň čo deň príjmame do tých našich sfajčených hláv kopec informácii, ktoré aj keď sa veľmi snažíme, tak moc nepochopíme, zabudneme a aj tak sa to všetko nakoniec nabiflíme. Neviem sa dočkať keď dostanem maturitné vysvedčenie a odídem z tejto príšernej budovy.

Toto príšerné miesto má aj svoje svetlé stránky. Napríklad to, že tento piatok sa tu koná Valentínsky ples. Samozrejme, už máme s babami kúpené lístky, dokonca aj Klaudia pôjde. Konečne sa vracia z lyžovačky z Álp, dnes nám cez prestávku volala, že už je za hranicami.

Zabudla som kľúče od domu, no našťastie bolo odomknuté. Vďaka nahlas pustenej hudby som rozpoznala, že Nina je tá, ktorá je doma.

„Ja len že som dom-.“ Otvorila som Ninine dvere a čo nevidím! Nina ležiaca na posteli a nad ňou sa skláňal chalan obrovský ako skala. Podľa drsného strniska a obrích svalov vyzeral byť starší ako ja.

Naštvano som pristúpila k rádiu a hudbu úplne stíšila.

„Ty naozaj nie si normálna!“ Zhúkla som na ňu.

„Takže ty môžeš spávať s chlapmi a ja nie?!“ Odtrhla sa na chvíľ od toho pedofila aby mi venovala škaredý pohľad.

„Vieš si predstaviť, ako by mamina vyvádzala, kebyže príde domov skôr?! Naozaj, nie si normálna. A ty? Prepáč, ale koľko máš rokov?“ Šibla som pohľadom po mužovi,  s ktorým sa Nina tak vášnivo bozkávala.

„21.“ Odpovedal akoby to bolo normálne. Zhlboka som sa nadýchla.

„Ona má 15! Si si toho vôbec vedomý?“ Zúrivo som si prebehla rukami vlasy.

„No a?“  Fuj. Je mi z Niny zle.

„Prosím, odíď z tadeto a už sa nikdy nedotýkaj mojej mladšej sestry.“ Otvorila som dvere a tým mu naznačila aby okamžite vypadol.

Vďaka vesmíru, ten muž bol natoľko inteligentný, že to pochopil a odišiel.

„Ty si tá najhoršia sestra na svete!“ Skríkla po mne Nina.

„Keď sa ukľudníš, tak sa trochu nad sebou zamysli. Mohla si ostať tehotná! Akoby si to potom vysvetlila rodičom, mami, oci, som tehotná s jedným 21-ročným chlapom, ktorého pomaly ani meno neviem?!“ Sklamala ma.

„Náhodou jeho meno viem! Volá sa Oliver.“ Adrenalín v krvi sa mi pri Nine zvyšuje rýchlosťou svetla. Vytáča ma do nepríčetnosti.

Odišla som z jej izby a silno zabuchla dverami. Je pomaly šesť hodín večer a mamina sa ešte stále nevracia domov. Toto sa mi nezdalo, preto som jej zavolala.

Príde až zajtra, pretože zmeškala let a náhradný jej letí až zajtra.

Večer som volala s babami na Skype, dokonca aj s Klaudiou.

 "Čo robíte?" Spýtala som sa aby som prerušila ticho.

 "Vybaľujem sa." Zakričala Klaudia, pravdepodobne bola ďaleko od notebooku.

"Píšem si s Paťom. V piatok tu hrá, tak sa pýta či ho prídem pozrieť. No ja neviem." Váhala Lola.

 "A stíhaš hokej aj ples?" Spýtala sa Klaudia.

 "Stíham, pri najhoršom by som prišla trochu neskoršie."

"Sorry, že som tu až teraz, ale prišiel ku nám Miško tak sme kecali. Má problémy s babou." K hovoru sa pripojila aj Sandra.

 "Čo sa deje?" Zaujímali sme sa.

 "Proste, on kvôli nej nespáva s inými, ale ona s ním nespí tiež."

"Čože? To dievča musí byť slepé! Veď Miško je sexboh!" Vzrušovala som sa pri pomyslení na Miša, Sandrinho bratranca.

 "Fuj, Nataša! Nechaj si tie tvoje chúťky na Miška radšej pre seba." Ozvala sa znechutená Sandra.

 "Aj ja by som ho spapala." Aj Klaudii sa páči.

 "Je naozaj na zožratie, to musím uznať." Pripojila sa k nám aj Lola.

 "Čaute baby." Ozval sa Miško, ktorý nás pravdepodobne počul, vzápätí bol počuť Sandrin záchvat smiechu.

 "Ahoj." Zasmiali sme sa aj my a trochu zahanbene ho odzdravili.

 "Chceš ochutnať?" "Fuj, nechaj si ten tvoj proteínový hnus pre seba. Nechcem sa zgrcať pred Marekom." Bolo počuť ich rozhovor.

 "Ty si s Marekom?" Opýtala sa zmätená Lola.

 "Nie, ale idem za ním. Máme trochu nedokončený rozhovor ohľadom minulosti." Na chvíľu zvážnela.

"Zase máte problémy?" Pretočila som očami.

 "Mal príliš veľa bývalých."

 "Ale to by si mu nemala zazlievať, on to už aj tak nezmení. Pokiaľ ťa nepodvádza teraz, tak je to podľa mňa v pohode. Je fajn že ti o nich povedal, ale ty by si mala zachovať chladnú hlavu ohľadom toho. Ak si dobre spomínam, tak ani ty nie si svätá." Zo mňa bude manželská poradkyňa, oh áno.

"Veď práve preto idem za ním. Včera som na ňho bola naštvaná, aj keď on o tom nevie. Ale chcem sa s ním porozprávať, proste byť s mojim Marekom."

Winter Playlist

Zima končí, sneh už pravdepodobne nebude (raz som bola lyžovať. Ako fakt?! Viete si predstaviť aká som naštvaná...) pridám Vám sem teda zoznam pesničiek, ktoré som najčastejšie počúvala počas týchto zimných mesiacov :)

Zo zahraničia:
1, Ivy Levan- Hang Forever
2. James Blunt- Bonfire Heart
3. Jason Derulo- Talk Dirty
4. Katy Perry- Legendary Lovers
5. Lana Del Rey- Carmen
6. Martin Garrix- Animals
7. Milky Chance- Stolen Dance
8. Miley Cyrus- Drive
9. Pretty Ricky- Grind On Me
10. The Neighbouhood- Sweather Weather

Old Songs:
1. Madonna- Like a Virgin
2. Eurythmics- Sweet Dreams
3. Etta James- I Would Rather Go Blind

Slovakia:
1. Zoči Voči- Láska Nenávisť
2. Boy Wonder- Zberateľ Bozkov
3. Boy Wonder- Špinavý Poet
4. Boy Wonder- Čierna Vdova
5. Boy Wonder- Píšem Vety
6. Boy Wonder- Je To Len Tráva
7. Boy Wonder- Občas Sa Stáva
8. Separ- Pirát
9. Separ- Jak šéf
10. Ego- Molly

With Love
Nats

Čo Robí Mňa Mnou #Tag

1.Koľko meriaš?
-165 cm :)
2.Koľko máš rokov?
-Sladkých 14.
3.Kedy si sa narodila?
-15.6.1999, som blíženec
4.Ako by si popísala svoj šatník?
-Jeden veľký neporiadok.
5.Máš piercing/tetovanie?
-Ak sa to ráta, tak mám druhú dierku v uchu a plánujem ich ešte viac :) 
6.Ktoré potraviny nenávidíš?
-Takých by bolo veľa, ale úplne najviac neznesiem špenát. 
7.Tvoja momentálne najobľúbenejšia pesnička?
-Boy Wonder- Zberateľ Bozkov
8.Zlato vs. Striebro?
-Vždy to bolo striebro a vždy aj bude. No nemám nič ani proti zlatu, striedam to :)
9.Aké sú tvoje záľuby?
-Tancovala som, no teraz si tancujem iba doma pred zrkadlom, alebo na nejakých akciách. Ale mojou momentálnou najväčšou záľubou je sledovanie basketbalu. 
10.Preferuješ viac rúž alebo lesk na pery?
-Obyčajný balzam na pery (keďže sa nemaľujem). No keby už naozaj nemám na výber, vybrala by som si rúž, lebo lesk mi veľmi vadí, je taký ťažký.
11.Zima vs. Leto?
-Rozhodne leto.
12.Máš akné?
-Bohužiaľ áno, ale nie je to zase až tak strašné. Mám ho už asi 4 roky a pomaly som si zvykla. 
13.Máš pehy?
-Nie.
14.Akú veľkosť majú tvoje nohy?
-36,37,38 -> podľa toho ako sadne topánka ;) Ale zväčša 37.

With Love, 
Nats

HALF YEAR DIARY (September- Február)

Rozhodla som sa založiť novú rubriku. Keďže neblogujem každý deň, a pridávať Vám sem čo sa stalo úplne každý deň- na to nie je ani čas, ani nálada. Takto budem pridávať každých 6 mesiacov jeden dlhý diary-typu článok, v ktorom ku každému mesiacu napíšem čo sa takého stalo :)
Začínam týmto, čo sa stalo od Septembra 2013 do Februára 2014. 

SEPTEMBER 2013

Jeden z takých najviac "memorable moments" v Septembri bol Banícky jarmok, kedy ku nám do mesta prídu kolotoče, stánky a všetci sa zabávame :) Bola som s kamarátkami- spolužiačkami a bolo nám úplne najviac super <3

Každý rok chodím cez leto do toho istého tábora, kde prežijem rok čo rok najkrajších 10 dní s asi s tými najlepšími ľuďmi na svete. Keďže nepochádzame z toho istého mesta, v septembri sme sa rozhodli stretnúť v Trnave a strávili spolu nejaký ten čas :)

OKTÓBER 2013

Každoročne sa u nás na škole organizuje Halloweensky večierok pre osemročné gymnázium a minulý rok nám bolo úplne super, tak sme rozhodne nechceli chýbať ani na tomto!:) Síce to nebolo tak ako minule, ale aj tak sme sa dostatočne zabavili :) (Fotka je z minulého roka, tento krát sme sa nestihli odfotiť)

Boli sme na literárnej exkurzii zo SJ (popravde povedané, už ani neviem kde sme to boli. WHOOOPS!)

NOVEMBER 2013

Po dlhej dobe (cca 2 roky) som sa stretla s kamarátkou s ktorou sa poznám už od škôlky a tak sme si spolu zablbli :3 

Začala som sedieť v škole s Lindou. Najlepšie rozhodnutie aké som kedy mohla urobiť, čo sa spolusediacej týka :3 :) 

DECEMBER 2013

NOHY AKO DOBBY! A.k.a. Bola som vonku so Sylvinkou :3 

... A však viete, boli Vianoce, Silvester atď... Sviatkovala som s rodinou a chodila von s najlepšími kamarátkami :)

Oh! A skoro som zabudla. Našla som si novú závislosť. BASKETBALL <3 Keď sa hrá u nás, verte tomu že som tam vždy aj s babami a fandíme na plné hrdlá <3 Tu na fotke sú dvaja najlepší (podľa nás, podľa sympatii) hráči, ale podľa momentálneho stavu tam chýba aj Marko Batina a Robko Šturcel :3 :)

JANUÁR 2014

Zistila som, že mám asi (URČITE!!!!!) tie najlepšie kamarátky na svete, za ktoré by som dala aj celé telo do ohňa <3 Vedela som, že ich mám už skôr, ale ony sú proste skvelé. Mám ich strašne moc rada. #Celoslovenské bitchez <3 (Na fotke chýba ešte Sylvinka, ktorá fotila)

FEBRUÁR 2014

Bola som na Valentínskom plese, z ktorého ešte nie sú fotky, čiže... :D Nevadí. Bola som tam s babami a bolo nám úplne TOP!:) Najkrajší Valentín <3

To je všetko čo sa stalo za posledných 6 mesiacov :)

With Love, Nats

Teenage Dirtbags 2.

Zase som písala. Zase je to tu. Hope you gonna like it xx

„Okej, tak ty mu zavolaj a ja si ešte rozmyslím čo si objednám. Dáš si niečo aj ty?“ Sandra si začala loviť v taške peňaženku, zatiaľ čo som ja hľadala mobil.

„Zober mi len čaj. To je jedno aký.“ Konečne som ho našla.

Zobrala som ho do ruky a hľadala v telefónnom zozname Matejovo číslo. S neistým výrazom som ho vytočila a čakala.

„Musím sa s tebou porozprávať.“ Rázne povedal, ani som nestihla povedať jednoduché blbé ahoj.

„To je fajn, lebo aj ja s tebou.“ Posnažila som sa byť rovnako rázna ako on.  Po chvíli sme sa dohodli, že túto tému rozoberať po telefóne nemá zmysel, takže sa stretneme u ňho doma.

„Volala som s ním.“ Oznámila som Sandre, keď sa vrátila aj s našimi čajmi.

„A? Prebrali ste to spolu?“

„Nie, keď pôjdem preč z Mekáča, mám prísť za ním. Podľa jeho tónu nie som jediná, čo to zobrala tak katastroficky.“ 

„Aj ja by som asi mala zavolať Marekovi.“ Odpila si Sandra z čaju, pri čom jej nálada klesla o pár stupňov dolu.

„To by si teda mala. Mali by ste to spolu urovnať, ale pred tým mu to poriadne vytmav. Nech už to nespraví znovu. A večer by si mohla prísť k nám. Spravíme si babský večer, zavolám aj Lole, tá už je určite na ceste od ocina.“ Opäť som zobrala mobil do ruky a volala Lole. Tá súhlasila, čiže plán na večer mám vybavený.

Okolo štvrtej som sa vybrala ku Matejovi. Zvonila som, klopala som, no nikto neotváral. Až po 10 minútach mrznutia vonku konečne otvoril.

„Ahoj.“ Pokúsil sa o niečo ako úsmev no nie moc úprimný.

„Čau.“ Celá som sa triasla, tak som čo najrýchlejšie vošla dnu.

„Dáš si čaj?“ Zakričal na mňa z kuchyne, zatiaľ čo ja som si dávala dole kabát.

„Nie, mala som. Len si dám pohár čistej vody.“ U neho doma som sa vždy cítila uvoľnene, ale po tom čo sa stalo som nevedela ako sa mám správať.

Ako vždy, keď sa dialo niečo vážne, sadli sme si na schody, ktoré viedli na druhé poschodie. Sedeli sme oproti sebe a len tak sa na seba dívali. Po minútach trápneho ticha začala naša debata.

„Čo sa týka tej noci...“ Stíchol a nervózne si prešiel prstami medzi vlasmi.

„To je v pohode, nič vážneho sa predsa nestalo.“ Stalo. Ale snažila som sa to odľahčiť. Vyzeral byť z toho rovnako prekvapený ako ja.

„To je super, lebo vieš, riešim sa s jednou babou teraz. A vážne by som nebol rád, kebyže sa to dozvie.“ Očividne mu odľahlo.

Uhm, na to si mal myslieť ešte pred tým ako si so mnou skončil v posteli. Ale ja som tiež nie svätá. Je to aj moja vina.

„U mňa je to ako v hrobe.“ Usmiala som sa pomerne ironicky  a napila sa z mojej vody.

„Čiže je všetko medzi nami v pohode? Nič sa nezmení?“ Usmial sa aj on.

„Myslíš si, že keď sa so mnou vyspíš, tak sa nič nezmení? To ti zaručiť nemôžem. Je mi to naozaj čudné, že som sa vyspala s najlepším kamarátom a ešte k tomu keď on sa rieši s inou. Na to si mal predsa myslieť predtým, že to asi bude mať nejaké následky!“  Trochu som vyletela z kože.

„Vieš čo, tak choď do riti.“

„Čakala som, že sa budeš správať dospelejšie, keď si o dva roky starší. No ako tak pozerám, mýlila som sa.“

Ani neviem prečo ma to tak naštvalo. Každopádne zobrala som si kabát a odišla som preč.

Keď prišli baby, dali sme sa do pyžám a boli natešené, že po dlhej dobe sme si našli čas všetky tri na seba.  Zobrali sme všetko sladké, slané, v podstate všetko jedlé a odniesli so sebou na moju manželskú posteľ. Ľahli sme si jedna cez druhú a jedli to, na čo sme mali chuť. Najprv sme vysvetlili Lole všetko, čo sa stalo počas toho, ako tu nebola, aby sme mohli normálne pokračovať v debate.

„Volala som s Marekom.“ Prvá začala Sandra, pričom chrúmala oriešky. „Pohádala som sa s ním. Nakričala som na ňho, potom on na mňa. Vyčítala som mu, že už pretiahol skoro všetko čo dýcha. Napokon som mu dala šancu. Druhú. Aj keď ho už nemilujem tak ako pred tým, ale neviem si predstaviť, že by som bola bez neho.“

„Ja som bola za Matejom. Tiež som sa s ním pohádala. Povedal mi, že nech nikomu nehovorím, že sme sa spolu vyspali, lebo sa s niekým rieši a nechce aby to tá dotyčná osoba vedela. Neskôr sa ma spýtal, či je všetko v pohode, či sa nič nezmení. A to už mi došla trpezlivosť tak som na ňho nahúkala, že mal na to myslieť predtým ako so mnou niečo mal. Napokon ma poslal do riti, tak pravdepodobne som teraz v riti.“ Zasmiala som sa, aj keď mi to, čo sa stalo nebolo až tak jedno.

„Písala som si s Paťom.“  Prezradila Lola.

„Počkaj, počkaj, kto je do čerta Paťo?“ Sandra nechápavo pozrela na Lolu.

 „To je ten fešák, čo s ním niečo mala na dovolenke.“ Vysvetlila som Sandre, aby bola v obraze.

„Nič som s ním nemala! Len sme tak trochu spolu flirtovali na pláži. Bol to jediný pekný chalan, ktorý mi tam rozumel a nemusela som rozprávať po anglicky. No, to je aj tak teraz jedno. Dozvedela som sa, že má babu.“

„Má ju vo vzťahu? Alebo majú spolu fotku? Z kade to vieš?“ Spýtala som sa.

„Nie, len mi to povedal.“

„Tak to je potom dobrá blbosť, zlatko, vieš, možno ti povedal , že má babu len preto, aby si žiarlila. To chalani zvyknú robiť.“ Zasmiala som sa.

„On je jednoducho dokonalý. Je to hokejista, vysoký, blond vlasy, modré krásne oči, telo ako boh. No hovorím, dokonalosť sama.“ Lola sa rozplývala a dala si do úst plnú lyžičku Nutelly.

„Si si istá, že si si ho nevymyslela?“ Rýpla do nej Sandra a Lola jej to oplatila tvrdou ranou vankúšom.

V tom momente som nevedela, ktorú z nich mám brániť skôr, tak som si aj ja zobrala vankúš a buchla obi dve. Začala sa vankúšová vojna, ktorá netrvala dlho, no my sme boli dlho hore do rána. Užili sme si posledný voľný večer ešte pred tým, ako sa začne peklo, ktoré nazývame inak ŠKOLA.