nedeľa 26. januára 2014

Teenage Dirtbags 2.

Zase som písala. Zase je to tu. Hope you gonna like it xx
„Okej, tak ty mu zavolaj a ja si ešte rozmyslím čo si objednám. Dáš si niečo aj ty?“ Sandra si začala loviť v taške peňaženku, zatiaľ čo som ja hľadala mobil.
„Zober mi len čaj. To je jedno aký.“ Konečne som ho našla.
Zobrala som ho do ruky a hľadala v telefónnom zozname Matejovo číslo. S neistým výrazom som ho vytočila a čakala.
„Musím sa s tebou porozprávať.“ Rázne povedal, ani som nestihla povedať jednoduché blbé ahoj.
„To je fajn, lebo aj ja s tebou.“ Posnažila som sa byť rovnako rázna ako on.  Po chvíli sme sa dohodli, že túto tému rozoberať po telefóne nemá zmysel, takže sa stretneme u ňho doma.
„Volala som s ním.“ Oznámila som Sandre, keď sa vrátila aj s našimi čajmi.
„A? Prebrali ste to spolu?“
„Nie, keď pôjdem preč z Mekáča, mám prísť za ním. Podľa jeho tónu nie som jediná, čo to zobrala tak katastroficky.“ 
„Aj ja by som asi mala zavolať Marekovi.“ Odpila si Sandra z čaju, pri čom jej nálada klesla o pár stupňov dolu.
„To by si teda mala. Mali by ste to spolu urovnať, ale pred tým mu to poriadne vytmav. Nech už to nespraví znovu. A večer by si mohla prísť k nám. Spravíme si babský večer, zavolám aj Lole, tá už je určite na ceste od ocina.“ Opäť som zobrala mobil do ruky a volala Lole. Tá súhlasila, čiže plán na večer mám vybavený.
Okolo štvrtej som sa vybrala ku Matejovi. Zvonila som, klopala som, no nikto neotváral. Až po 10 minútach mrznutia vonku konečne otvoril.
„Ahoj.“ Pokúsil sa o niečo ako úsmev no nie moc úprimný.
„Čau.“ Celá som sa triasla, tak som čo najrýchlejšie vošla dnu.
„Dáš si čaj?“ Zakričal na mňa z kuchyne, zatiaľ čo ja som si dávala dole kabát.
„Nie, mala som. Len si dám pohár čistej vody.“ U neho doma som sa vždy cítila uvoľnene, ale po tom čo sa stalo som nevedela ako sa mám správať.
Ako vždy, keď sa dialo niečo vážne, sadli sme si na schody, ktoré viedli na druhé poschodie. Sedeli sme oproti sebe a len tak sa na seba dívali. Po minútach trápneho ticha začala naša debata.
„Čo sa týka tej noci...“ Stíchol a nervózne si prešiel prstami medzi vlasmi.
„To je v pohode, nič vážneho sa predsa nestalo.“ Stalo. Ale snažila som sa to odľahčiť. Vyzeral byť z toho rovnako prekvapený ako ja.
„To je super, lebo vieš, riešim sa s jednou babou teraz. A vážne by som nebol rád, kebyže sa to dozvie.“ Očividne mu odľahlo.
Uhm, na to si mal myslieť ešte pred tým ako si so mnou skončil v posteli. Ale ja som tiež nie svätá. Je to aj moja vina.
„U mňa je to ako v hrobe.“ Usmiala som sa pomerne ironicky  a napila sa z mojej vody.
„Čiže je všetko medzi nami v pohode? Nič sa nezmení?“ Usmial sa aj on.
„Myslíš si, že keď sa so mnou vyspíš, tak sa nič nezmení? To ti zaručiť nemôžem. Je mi to naozaj čudné, že som sa vyspala s najlepším kamarátom a ešte k tomu keď on sa rieši s inou. Na to si mal predsa myslieť predtým, že to asi bude mať nejaké následky!“  Trochu som vyletela z kože.
„Vieš čo, tak choď do riti.“
„Čakala som, že sa budeš správať dospelejšie, keď si o dva roky starší. No ako tak pozerám, mýlila som sa.“
Ani neviem prečo ma to tak naštvalo. Každopádne zobrala som si kabát a odišla som preč.
Keď prišli baby, dali sme sa do pyžám a boli natešené, že po dlhej dobe sme si našli čas všetky tri na seba.  Zobrali sme všetko sladké, slané, v podstate všetko jedlé a odniesli so sebou na moju manželskú posteľ. Ľahli sme si jedna cez druhú a jedli to, na čo sme mali chuť. Najprv sme vysvetlili Lole všetko, čo sa stalo počas toho, ako tu nebola, aby sme mohli normálne pokračovať v debate.
„Volala som s Marekom.“ Prvá začala Sandra, pričom chrúmala oriešky. „Pohádala som sa s ním. Nakričala som na ňho, potom on na mňa. Vyčítala som mu, že už pretiahol skoro všetko čo dýcha. Napokon som mu dala šancu. Druhú. Aj keď ho už nemilujem tak ako pred tým, ale neviem si predstaviť, že by som bola bez neho.“
„Ja som bola za Matejom. Tiež som sa s ním pohádala. Povedal mi, že nech nikomu nehovorím, že sme sa spolu vyspali, lebo sa s niekým rieši a nechce aby to tá dotyčná osoba vedela. Neskôr sa ma spýtal, či je všetko v pohode, či sa nič nezmení. A to už mi došla trpezlivosť tak som na ňho nahúkala, že mal na to myslieť predtým ako so mnou niečo mal. Napokon ma poslal do riti, tak pravdepodobne som teraz v riti.“ Zasmiala som sa, aj keď mi to, čo sa stalo nebolo až tak jedno.
„Písala som si s Paťom.“  Prezradila Lola.
„Počkaj, počkaj, kto je do čerta Paťo?“ Sandra nechápavo pozrela na Lolu.
 „To je ten fešák, čo s ním niečo mala na dovolenke.“ Vysvetlila som Sandre, aby bola v obraze.
„Nič som s ním nemala! Len sme tak trochu spolu flirtovali na pláži. Bol to jediný pekný chalan, ktorý mi tam rozumel a nemusela som rozprávať po anglicky. No, to je aj tak teraz jedno. Dozvedela som sa, že má babu.“
„Má ju vo vzťahu? Alebo majú spolu fotku? Z kade to vieš?“ Spýtala som sa.
„Nie, len mi to povedal.“
„Tak to je potom dobrá blbosť, zlatko, vieš, možno ti povedal , že má babu len preto, aby si žiarlila. To chalani zvyknú robiť.“ Zasmiala som sa.
„On je jednoducho dokonalý. Je to hokejista, vysoký, blond vlasy, modré krásne oči, telo ako boh. No hovorím, dokonalosť sama.“ Lola sa rozplývala a dala si do úst plnú lyžičku Nutelly.
„Si si istá, že si si ho nevymyslela?“ Rýpla do nej Sandra a Lola jej to oplatila tvrdou ranou vankúšom.
V tom momente som nevedela, ktorú z nich mám brániť skôr, tak som si aj ja zobrala vankúš a buchla obi dve. Začala sa vankúšová vojna, ktorá netrvala dlho, no my sme boli dlho hore do rána. Užili sme si posledný voľný večer ešte pred tým, ako sa začne peklo, ktoré nazývame inak ŠKOLA.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára